Aprílové dievča

Martina Solčanská  ·  Vydavateľstvo: Ikar, 2007

	O knihe

Ahoj! Mám štrnásť, nastupujem na strednú školu a hneď v prvý deň sa za mňa posadí ten najkrajší chlapec na svete. No, to si pravdepodobne myslím len ja. Ale nič to... inak volám sa Bibiána a som tak správne praštená. Som predsa v puberte. A ten najkrajší chlapec na svete? Volá sa Andrej Princ. No, uznajte nie je to nádherné meno? Princ. Nechceli by ste chodiť s Princom? Ja áno. Nie sme si až tak cudzí, pred prázdninami do mňa vrazil a zhodil mi zmrzlinu. Ale on si to, samozrejme, nepamätá. Ale to som mu už dávno odpustila. Len keby sa na mňa tak krásne usmieval a občas aj chodil do školy a nemal všetko na saláme. A mimochodom sme narodení v jeden deň - 17. apríla. A predstavte si, on ma jeden večer len tak pobozká. V máji 2008 vychádza voľné pokračovanie románu Aprílové dievča. Jeho názov bude Očistec bláznov.

	Ukážka z knihy

... "Princ Andrej a nič ma nezaujíma," povedal monotónne. "Naozaj?" prekvapene sa spýtala triedna. "Áno." Andrej už sedel. "Mňa nič nezaujíma a nebaví." "No, určite sa niečo nájde, Andrej. Niekedy sa o tom môžeme porozprávať dlhšie." Profesorka už pozerala na dievča, ktoré stálo v prvej lavici v strednom rade a predstavovalo sa. Ja som sa však v myšlienkach zaoberala iba Andrejom Princom. To je krásne priezvisko: Princ. Znie to úžasne romanticky. Ale to, že ho nič nebaví a nezaujíma, už také romantické nie je. A Robo tiež povedal, že je to tu pre neho iba diera, pre pána z Bratislavy. "Čo je? Chceš niečo?" Strhla som sa, lebo to Andrej oslovil mňa. Pozerala som totiž neustále na neho a to mu bolo zjavne čudné. Opäť som sa začervenala a v hlave sa mi objavil veľký otáznik: Čo mu mám odpovedať? Najlepšie bude nepovedať nič. Rýchlo som sa otočila, už som horela ako fakľa. Tak toto sa ti teda podarilo, Bibiána. Určite si sa mu vryla do pamäti, len nie tak, ako si si to predstavovala. A na teba a na zmrzlinu zabudol hneď, ako zašiel za roh. Na Želu a na Alicu by nezabudol, ale na teba áno. Prečo by si ťa aj mal pamätať? Správala si sa ako tĺk. Asi som mu predsa len mala niečo povedať. Bolo to predsa dosť trápne, len tak sa na neho pozerať. Ale čo inteligentné by som mu dokázala povedať? Hnevala som sa sama na seba za to, že som na neho tak okato zízala. Zrazu niečo zaprašťalo.

Očistec bláznov

Martina Solčanská  ·  Vydavateľstvo: Ikar, 2008

O knihe

Andrej Princ ju pobozkal. To bolo pred desiatimi rokmi. Teraz už Bibiánu bozkáva iný. Má skvelú rodinu, ktorá sa statočne borí s udalosťami dnešných dní na Slovensku. Nezamestnanosť, nevšímavosť, krivdy, odliv mozgov, prehlbujúce sa sociálne rozdiely… Na snívanie už nie je čas. Alebo áno? Bibiáne zasiahne do života tragédia, a keď má pocit, že už nemôže ani len dýchať, príde on. Andrej Princ ju opäť pobozká. Lenže čo ak tá brána do raja sú len dvierka do predpeklia? Bozky už nič neznamenajú, je medzi nimi až príliš veľa otáznikov, príliš veľa bolesti a obetí.

	Ukážka z knihy

Martina Solčanská: Očistec bláznov "Bibiána, si tam?" "Áno." "Stojím a budem tu stáť aj celú noc a rozprávať sa s tebou. Pokiaľ nezaspíš. A potom budem počúvať, ako dýchaš. Nádherne dýchaš. Keď som sa ráno vedľa teba zobudil, ležal som, hľadel na teba a počúval, ako dýchaš. Myslím, že som v živote nebol šťastnejší." Ležala v tme a počúvala, čo rozpráva. A dýchala. Hrudník sa jej vzrušene dvíhal. Hore. Dole. Hore. Dole. "Nemusíš nič hovoriť, len dýchaj. Počujem ťa. Úplne nahlas. Akoby si tu bola vedľa mňa." Schúlila sa do klbka. "Celú ťa vidím. Schúlenú do klbka. A tvoje vlasy v očiach, priesvitnú pokožku, zuby, prsia, prsty na nohách." Mobil si pritlačila bližšie k uchu a prekrížila nohy. "Dnes som si na obed kúpil čokoládovú zmrzlinu. Šiel som okolo stánku a zbadal som ju. Tak som si ju kúpil." "Chutila ti?" spýtala sa. "Áno. Chcel by som ju tu s tebou jesť." Mlčala. "Mohla by si sem prísť tento víkend, aby sme ju šli ochutnať? Vo všetkých stánkoch v meste." V hrdle sa jej opäť zjavila známa hrča. Šla by hneď. Utekala. Nohy by si za ním polámala.