Predstavte si idylickú rodinku. Otec (Christopher), matka (Corrine) a štyri deti - starší chlapec (Chris), mladšie dievča (Cathy) a dve najmenšie dvojičky chlapec (Cory) a dievča (Carrie). Všetci svetlovlasí s modrými očami, krásni ako porcelánové bábiky, ľúbiaci sa navzájom, žijúci v útulnom domove. Táto idylka bola narušená smrťou otca. Deti sa dozvedajú, že ich mama je z bohatej rodiny a že ich jedinou možnosťou ako sa vyhrabať z dlhov je hľadať pomoc u Corrininých rodičov, ktorí ju pred rokmi vyhnali z domu a vydedili. Corrine deťom sľubuje, že si získa otcovu náklonnosť a ony budú rozprávkovo bohaté. Lenže, aby to mohla zrealizovať je nutné deti zavrieť do izby v odľahlom kúte obrovského sídla, ktorá vedie do podkrovia. Deti tam majú zostať kým Corrine neoboznámi otca s faktom, že so svojím manželom mala potomkov. Deti sa dozvedia, že ich otec bol mamin nevlastný strýko a to, že s ním utiekla bol dôvod nesvárov. Ich stará mama je puritánska katolíčka, ktorá ch označuje za diablovo plemeno, skazené a zatratené odkedy sa narodili a varuje ich pred neslušnými myšlienkami, upodozrieva ich z incestu a obmedzuje ich neskutočným množstvom pravidiel. Začína sa ich väznenie a týranie, ktoré malo trvať týždeň, no trvalo tri roky a päť mesiacov.
Celý príbeh je rozprávaný z pohľadu Cathy, ktorá svojej mame dôveruje najmenej. Každé z detí ma vlastný jedinečný charakter. Chris je veľmi inteligentný a sčítaný, večný optimista, Cathy chce byť tanečníčka a na rozdiel od Chrisa je melancholická, malá Carrie je veľmi rozhodná a Cory bohovo hrá na nástroje. Zo začiatku boli ich charaktery dosť čierno biele ale po luxusnom pobyte v podkroví sa z nich stali pomerne zložité osobnosti.
Niežeby som si ich nejak zvlášť obľúbila, ale dosť mi robilo zle sledovať ich postupné chradnutie. Pekne to vystihuje pár epilógových viet: "V spomienkach nás vidím skôr ako kvety v podkroví. Papierové kvety. Pôvodne žiariace farbami, ale počas tých dlhých zlovestných, pochmúrnych, hrôzostrašných dní, keď nás držali ako väzňov nádeje a zajatcov chamtivosti, sme postupne bledli a chradli."
Myslím, že všetko, čo tie deti spravili bolo pochopiteľné. Mali len sami seba. Ešte sem dám jeden krátky úsek, ktorý hovorí o láske Chrisa ku Cathy. Bude to celé znieť ako romantické klišé, ale ja sa pýtam, či je niečo romantické na zaprášenom podkroví z ktorého niet úniku a na zrade od svojich najbližších. Povezdme, že sú to klišé slová, ale za veľmi málo klišoidných okolností.
"Keby si náhodou zomrela skôr než ja, nikdy nezabudnem na náš život tu a v podkroví. Vždy budem mať pred očami, ako sme tancovali pod papierovými kvetmi, ty taka pôvaná a ja celkom nemotorný. Budem cítiť pach prachu a hnijúceho dreva, no mne bude pripadať ako sladká vôňa ruží, pretože bez teba by bol svet smutný a prázdny. Pri tebe som prvý raz spoznal, ako chutí láska."
Moje pocity po dočítaní boli strašné. Som zvedavá na ďalší diel, pokiaľ sa na to odhodlám…
kvety v podkrovi
(ildi, 21. 10. 2014 18:41)