Voda pre slony
17. 2. 2011
Voda pre slony
· Vydavateľstvo: Tatran, 2011
Prvý román mladej slovenskej autorky ponúka silný príbeh nabitý emóciami. Osemnásťročná Lea trávi posledné prázdniny po maturite s rodičmi a Martinom, s ktorým ju odmalička spája pevné puto. Ich vzájomná náklonnosť však čoskoro prerastie v lásku. Lea sa tomuto citu zúfalo bráni, aj keď ju Maťo čoraz väčšmi priťahuje...
„Uteráky máme, veci na prezlečenie tiež, pitie, niečo slané.... mami, vzala si hrebeň?“ zisťuje Lea.
„Ach, na hrebeň som nemyslela.“
Skvelé, pomyslí si Lea. Vlasy sa jej od chlórovej vody určite zlepia. Radšej si ich zapletiem do vrkoča, rozhodne sa a hľadí von oknom. Rada cestuje autom, sleduje okolitú krajinu. Najradšej má slnečnice, ktoré pri cestách vytvárajú rozkvitnuté žlté more.
O hodinu a pol zaparkujú na termálnom kúpalisku. Všetci vystúpia z auta a zamieria k pokladniciam. Areál je plný, ľudia dovolenkujú a užívajú si slniečko a vodu. Maťo hľadá vhodné miesto na karimatky a Lea si všíma okolie. Všade je plno stromov, ktoré vrhajú príjemný tieň, trávnatá plocha pod nimi je zaprataná desiatkami diek, karimatiek aj ležadiel. Všade je veľa ľudí v plavkách, niektorí vychádzajú z bazéna a na tele sa im lesknú kvapky vody, iní stoja v radoch pri bufete a objednávajú si jedlo.
Zložia sa pri najbližšom strome, kde sa akoby zázrakom nájde voľné miesto. Otec roztiahne karimatky, mama zloží všetky tašky a vyberie opaľovací krém. Lea sa nevie dočkať bazéna, vyzlieka si minisukňu a ľahkú blúzku. Doma si vopred obliekla nové čierne bikiny so zaväzovaním, ktoré jej veľmi pristanú. Podprsenku skrášľuje strieborný motýlik a nohavičky zvýrazňujú malý okrúhly zadoček, na ktorom by každý muž mohol oči nechať. Keď si vyzlečie blúzku, stretne sa s Maťovým skúmavým pohľadom. Obaja na seba nemo hľadia ako zhypnotizovaní, no pri otcovej otázke, či sa ide do vody, strhnú sa a ďalej si ukladajú veci.
Maťova hruď je neodolateľná. Pri pohybe sa mu črtajú jemné svaly. Nevyzerajú agresívne ani príliš chlapčensky, zvýrazňujú však jeho silu a príťažlivosť. Obliekol si modré kockované plavky do polovice stehien.
„Martinka, čo keby som ťa pozval na drink?“ spýta sa otec. „Deti si zatiaľ zaplávajú a povedia nám, ktorý bazén je najlepší,“ navrhne a vyberie z vrecka peňaženku.
Mama sa rozžiari. „Skvelý nápad,“ súhlasí a uviaže si okolo drieku bledočervenú šatku. Lea s Maťom zostanú sami a hľadia na seba ako dvaja bezradní pubertiaci.
„Za normálnych okolností by som sa ťa spýtal, či ma nakrémuješ, ale...“ povie Maťo a mierne sa na ňu usmeje. Je ťažké hľadieť na ňu a pritom neskúmať jej nádherné telo... Netuší, ako to pri nej dnes vydrží.
„Urobím to,“ ponúkne sa Lea.
Maťo si sadne na karimatku a podá jej krém. Lea si trochu vezme na ruku a priloží ju na jeho chrbát. Maťo zastoná.
„Je to studené,“ povie ticho. Lea sa snaží zo všetkých síl, aby si zachovala pevné ruky. Nechce vnímať jeho pokožku, nedarí sa jej to však. Lákavá vôňa krému zvýrazňuje vôňu jeho tela namiesto toho, aby ju prekryla. Začína sa jej krútiť hlava... Ešte ramená, krk...
„Hotovo,“ povie a odloží krém do tašky.
„Teba nenatriem?“ spýta sa Maťo. Predtým s tým nemávala problém. Predtým...
„Nie, dík. Hádam sa nespálim,“ odvetí a usmeje sa.
Jej pokožka vždy dobre znášala slnečné lúče. Väčšinou ju však chránil krém, pomyslí si Maťo, nahlas však nepovie nič. Nechce ju zbytočne provokovať.
„Tak kam najprv skočíme? Do plaveckého alebo do toho pre dôchodcov?“
Obaja odmalička veľmi radi plávali a celé dni trávili v najväčšom bazéne, kým rodičia uprednostnili teplú vodu v tom menšom.
„Dajme si tri kolá v studenom a potom sa pridáme k rodičom do vriacej vody,“ zažartuje Lea a on s ňou súhlasí.
Osprchujú sa, odložia šľapky a skočia rovno do vody. V detstve často súťažili, kto vyskočí najvyššie, kto najviac ošpliecha ostatných plavcov. Majú dostatok miesta na plávanie, väčšina ľudí si totiž len tak hovie, oddychuje.
„Poď, skús ma predbehnúť,“ volá Maťo a potápa sa pod hladinu ako ryba, ktorú pridlho nútili zotrvať na suchu. Zbavuje sa všetkých svojich trápení a smútkov, vníma len chladnú vodu, vlastný pohyb a slniečko. Lea tiež zabúda na napätie, ktoré medzi nimi vzniklo, a snaží sa ho predbehnúť, veľmi sa jej to však nedarí. Keď dorazí na druhý breh, ledva lapá dych. Maťo medzitým vylieza z vody, aby do nej mohol ešte raz skočiť. Plavky sa mu lepia na stehná. Prstami si prehrabne mokré vlasy, hneď však dostávajú ďalšiu dávku vody, keď sa znova stráca pod hladinou.
Lea si dá ďalšie kolo a potom vyjde z vody. Ľahne si na kraj bazéna, skrčí nohy do pravého uhla a ľavou rukou hladká hladinu. Chcela by sa trochu opáliť, na večierok si plánuje obliecť nové letné šaty a hnedá pokožka by v nich krásne vynikla. Mama jej ich priniesla minulý týždeň. Okamžite sa jej zapáčili. Sú krémovobiele, ušité z veľmi jemnej látky, vpredu s odvážnym výstrihom, ktorý odhaľuje krk a prsia. Vyzerá v nich takmer ako princezná. Rafinovaný strih zvýrazňuje štíhly pás. Pri bokoch sú šaty mierne rozšírené a navrstvené, siahajú po zem a naboku sú vykrojené až po stehná. Ako stvorené na teplé letné večery.
Ukážka textu z knihy
Na druhý deň ráno je už celá rodina pripravená na odchod. Otec cúva z garáže, Maťo zatvára vchodové dvere a Lea s mamou sa chystajú uložiť tašky a karimatky do kufra. O deviatej vyštartujú. Otec sedí za volantom, Maťo vedľa neho kontroluje mapu a ženy sa vzadu dohadujú, či na niečo nezabudli.„Uteráky máme, veci na prezlečenie tiež, pitie, niečo slané.... mami, vzala si hrebeň?“ zisťuje Lea.
„Ach, na hrebeň som nemyslela.“
Skvelé, pomyslí si Lea. Vlasy sa jej od chlórovej vody určite zlepia. Radšej si ich zapletiem do vrkoča, rozhodne sa a hľadí von oknom. Rada cestuje autom, sleduje okolitú krajinu. Najradšej má slnečnice, ktoré pri cestách vytvárajú rozkvitnuté žlté more.
O hodinu a pol zaparkujú na termálnom kúpalisku. Všetci vystúpia z auta a zamieria k pokladniciam. Areál je plný, ľudia dovolenkujú a užívajú si slniečko a vodu. Maťo hľadá vhodné miesto na karimatky a Lea si všíma okolie. Všade je plno stromov, ktoré vrhajú príjemný tieň, trávnatá plocha pod nimi je zaprataná desiatkami diek, karimatiek aj ležadiel. Všade je veľa ľudí v plavkách, niektorí vychádzajú z bazéna a na tele sa im lesknú kvapky vody, iní stoja v radoch pri bufete a objednávajú si jedlo.
Zložia sa pri najbližšom strome, kde sa akoby zázrakom nájde voľné miesto. Otec roztiahne karimatky, mama zloží všetky tašky a vyberie opaľovací krém. Lea sa nevie dočkať bazéna, vyzlieka si minisukňu a ľahkú blúzku. Doma si vopred obliekla nové čierne bikiny so zaväzovaním, ktoré jej veľmi pristanú. Podprsenku skrášľuje strieborný motýlik a nohavičky zvýrazňujú malý okrúhly zadoček, na ktorom by každý muž mohol oči nechať. Keď si vyzlečie blúzku, stretne sa s Maťovým skúmavým pohľadom. Obaja na seba nemo hľadia ako zhypnotizovaní, no pri otcovej otázke, či sa ide do vody, strhnú sa a ďalej si ukladajú veci.
Maťova hruď je neodolateľná. Pri pohybe sa mu črtajú jemné svaly. Nevyzerajú agresívne ani príliš chlapčensky, zvýrazňujú však jeho silu a príťažlivosť. Obliekol si modré kockované plavky do polovice stehien.
„Martinka, čo keby som ťa pozval na drink?“ spýta sa otec. „Deti si zatiaľ zaplávajú a povedia nám, ktorý bazén je najlepší,“ navrhne a vyberie z vrecka peňaženku.
Mama sa rozžiari. „Skvelý nápad,“ súhlasí a uviaže si okolo drieku bledočervenú šatku. Lea s Maťom zostanú sami a hľadia na seba ako dvaja bezradní pubertiaci.
„Za normálnych okolností by som sa ťa spýtal, či ma nakrémuješ, ale...“ povie Maťo a mierne sa na ňu usmeje. Je ťažké hľadieť na ňu a pritom neskúmať jej nádherné telo... Netuší, ako to pri nej dnes vydrží.
„Urobím to,“ ponúkne sa Lea.
Maťo si sadne na karimatku a podá jej krém. Lea si trochu vezme na ruku a priloží ju na jeho chrbát. Maťo zastoná.
„Je to studené,“ povie ticho. Lea sa snaží zo všetkých síl, aby si zachovala pevné ruky. Nechce vnímať jeho pokožku, nedarí sa jej to však. Lákavá vôňa krému zvýrazňuje vôňu jeho tela namiesto toho, aby ju prekryla. Začína sa jej krútiť hlava... Ešte ramená, krk...
„Hotovo,“ povie a odloží krém do tašky.
„Teba nenatriem?“ spýta sa Maťo. Predtým s tým nemávala problém. Predtým...
„Nie, dík. Hádam sa nespálim,“ odvetí a usmeje sa.
Jej pokožka vždy dobre znášala slnečné lúče. Väčšinou ju však chránil krém, pomyslí si Maťo, nahlas však nepovie nič. Nechce ju zbytočne provokovať.
„Tak kam najprv skočíme? Do plaveckého alebo do toho pre dôchodcov?“
Obaja odmalička veľmi radi plávali a celé dni trávili v najväčšom bazéne, kým rodičia uprednostnili teplú vodu v tom menšom.
„Dajme si tri kolá v studenom a potom sa pridáme k rodičom do vriacej vody,“ zažartuje Lea a on s ňou súhlasí.
Osprchujú sa, odložia šľapky a skočia rovno do vody. V detstve často súťažili, kto vyskočí najvyššie, kto najviac ošpliecha ostatných plavcov. Majú dostatok miesta na plávanie, väčšina ľudí si totiž len tak hovie, oddychuje.
„Poď, skús ma predbehnúť,“ volá Maťo a potápa sa pod hladinu ako ryba, ktorú pridlho nútili zotrvať na suchu. Zbavuje sa všetkých svojich trápení a smútkov, vníma len chladnú vodu, vlastný pohyb a slniečko. Lea tiež zabúda na napätie, ktoré medzi nimi vzniklo, a snaží sa ho predbehnúť, veľmi sa jej to však nedarí. Keď dorazí na druhý breh, ledva lapá dych. Maťo medzitým vylieza z vody, aby do nej mohol ešte raz skočiť. Plavky sa mu lepia na stehná. Prstami si prehrabne mokré vlasy, hneď však dostávajú ďalšiu dávku vody, keď sa znova stráca pod hladinou.
Lea si dá ďalšie kolo a potom vyjde z vody. Ľahne si na kraj bazéna, skrčí nohy do pravého uhla a ľavou rukou hladká hladinu. Chcela by sa trochu opáliť, na večierok si plánuje obliecť nové letné šaty a hnedá pokožka by v nich krásne vynikla. Mama jej ich priniesla minulý týždeň. Okamžite sa jej zapáčili. Sú krémovobiele, ušité z veľmi jemnej látky, vpredu s odvážnym výstrihom, ktorý odhaľuje krk a prsia. Vyzerá v nich takmer ako princezná. Rafinovaný strih zvýrazňuje štíhly pás. Pri bokoch sú šaty mierne rozšírené a navrstvené, siahajú po zem a naboku sú vykrojené až po stehná. Ako stvorené na teplé letné večery.
Mohlo by to byť dobre:)))
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
